Dňa 28. októbra 1940, grécky premiér Ioannis Metaxas odmietol ultimátum talianskeho premiéra Benita Mussoliniho, čím sa začala grécka vojenská účasť v druhej svetovej vojne1. Toto odmietnutie, symbolizované slovom “oxi” (výslovnosť: Oh-hee), sa stalo hlasom odporu celej krajiny a niekoľko hodín nato sa talianske vojská, ktoré boli umiestnené v taliansky okupovanej Albánii, na severe Grécka, skutočne vtrhli do krajiny1.
Toto však bola zásadná chyba, pretože grécka odpoveď na ultimátum a jediné slovo, ktoré bolo vyslovené v odporu celým národom v skorých ranných hodinách 28. októbra 1940, sa stalo heslom nielen pre Grécko, ale aj pre zvyšok spojencov a sveta, čím nakoniec zmenilo priebeh celej vojny – a histórie – navždy1.
Tieto počiatočné grécke víťazstvá nad Talianmi boli v skutočnosti vôbec prvými pozemnými víťazstvami spojencov v celej druhej svetovej vojne a vplyv tejto gréckej hrdosti, odporu a úspechu bol nespochybniteľný a dosiahol až do Ameriky1. Na obálke čísla časopisu Life z 16. decembra 1940 bola fotografia člena gréckej armádnej jednotky Evzone, ktorý stál pri pozore pred chrámom Olympijského Dia v Aténach s trúbkou pri perách1.
Toto víťazstvo bolo pre spojencov a Ameriku zastúpením nízkej morálky, presvedčení a schopnosti vtrhujúcich talianskych vojsk, kombinovaných s divokým a inšpirujúcim duchom nedostatočne vybavených a početne slabších Grékov, ktorí bojovali za obranu svojich domovov a všetkého, čo mali1. Historik Mark Mazower by neskôr opísal udalosť ako “prvý neúspech Osy v celej vojne”, pričom Gréci “prekvapili všetkých odhodlanosťou svojho odporu”1.
V rokoch 1940 a 1941 by Gréci znášali podobne fatálne náklady. Vedeli, čo je v stávke – kľúčový význam ich akcií a odporu vo väčšej vojne, pokračovaním v boji a odrážaním Nemcov, ale aj istou porážkou – keď pokračovali v odporu, proti všetkým pravdepodobnostiam, aj keď Nemci prekročili ich severnú hranicu a dosiahli Atény1.
Po vojne a počas jeho procesu v Norimbergu by Wilhelm Keitel, jeden z Hitlerových poľných maršalov, stručne zhrnul a kvalifikoval význam toho, čo Gréci urobili v tomto čase nasledujúcou citáciou: “Neuveriteľne silný odpor Grékov o dva alebo viac rozhodujúcich mesiacov odsunul nemecký útok proti Rusku. Keby sme nemali toto dlhé oneskorenie, výsledok vojny by bol iný”1.
Odkaz Dňa Oxi… Čo sa v rokoch odvtedy nespochybňovalo, je, že práve toho rána, 28. októbra 1940, po tom, ako Metaxas prostredníctvom rádia oslovil grécky ľud a povedal im o talianskom ultimáte a svojej odpovedi naň, ľudia v Grécku spontánne vyšli na ulice svojich miest a dedín a spoločne skandovali a kričali ako jeden, “Oxi!”1. To, že dokázali odložiť politiku a rozdielne ideológie v krajine, ktorá bola politicky veľmi roztrieštená, bolo samo osebe veľmi významné, pretože Grécko bolo národom… Ale na krátky moment, keď to bolo najdôležitejšie, Grécko stálo jednotne a bolo silnejšie a odolnejšie, ako si kto kedy myslel, že je možné1. V uznaní tohto gréckeho ducha a príspevku krajiny sa verí, že prezident Franklin Roosevelt povedal: “Keď celý svet stratil všetku nádej, grécky ľud sa odvážil spochybniť neporaziteľnosť nemeckého monštra, vystupujúc proti nemu v hrdom duchu slobody”1.
V roku 1943 tiež Jozef Stalin, vodca Sovietskeho zväzu, počas nemeckej invázie do jeho krajiny uznal príspevok a úlohu Grécka vo vojne a cituje sa, že v rádiovom vysielaní povedal: “Ľutujem, pretože starnem a nebudem žiť dostatočne dlho, aby som mohol poďakovať gréckemu ľudu, ktorého odpor rozhodol o druhej svetovej vojne”1. Keď mnohí myslia…